Listy padajú, stromy sa vyzliekajú, noci sa predlžujú, je cítiť chlad. S jeseňou sa približuje zima, zdá sa, že príroda sa ponára do temnoty a smrti. V skutočnosti si žiada svoj čas na odpočinok a obnovu, aby jej život v pokoji znovu načerpal síl.

Na tejto ceste nás dnes ráno zastavilo jasné zvolanie, nás, ktorí veríme v Ježiša Krista = je to volanie anjela, ktoré je ešte podporené poľnicou z Apokalypsy. Všetci teda otvárame na široko oči viery. V tomto nebeskom videní sa pred nami tiahne sprievod nekonečného zástupu služobníkov Boha, ktorých nazývame svätými.

Domnievali sme sa, že všetci sú mŕtvi, rozdrvení prenasledovaním, skúškami, nenávisťou sveta, utrpeniami, odriekaním a obetami. Ale nie, oni sú živí, hovorí nám Sväté písmo. Smrť a hrob sú len akoby vonkajšími okolnosťami, aj keď skutočnými, ale v očiach našej viery iba zdaním, ilúziou, lebo Boží služobníci stoja v žiare vzkriesenia, ktorá ešte nie je úplne zjavná, s výnimkou Ježiša Krista, ktorý je predzvesťou nášho budúceho stavu. Sú v Božom svetle : tým, čím budeme, píše svätý Ján, tým, čo doteraz nebolo odhalené, ale zajtra, možno dnes večer, uvidíme Boha takého aký je. Budeme vidieť Boha z tváre do tváre !

Potom otvoríme dokorán oči viery, pretože pred nami, v tejto nebeskej vízii Apokalypsy, v tomto posolstve viery, prechádza jeden za druhým zástup Božích služobníkov, ktorí hľadali Boha po celý svoj život – svätí. Zdalo by sa, že odišli navždy, ale oni stoja vo svetle Boha, pred trónom Baránka vo velebe večnej slávy.

Aký nádherný obraz si môžeme predstaviť, aké posolstvo viery a nádeje je tu pre nás, ktorí sme plní strachu a neistoty!

To je to krásne posolstvo Sviatku všetkých svätých. Tento sviatok nám odhaľuje, že telesná smrť je jedna vec, ale na druhej strane, že realita – z ktorej prirodzene nemôžeme mať žiadnu skúsenosť – je celkom iná. Ale Sväté písmo nám hovorí a odhaľuje, že tam – za hranicami – je život s Bohom, život ktorý sme začali naším krstom.

V očiach sveta je to vlastne forma smrti, ktorú Boží služobníci musia zniesť, pretože byť chudobným, trpieť núdzou, hladom a smädom, znášať opovrhovanie a prenasledovanie, to sa zdá byť neúspechom. Podobne – v tomto svete plnom honby za ziskom a majetkom… – sa zdá byť márnym všetko úsilie a rôzne akcie za pokoj, zmierenie, milosrdenstvo a odpustenie.

Všetky tieto snahy, všetka tá húževnatá práca sa zdá byť márna a beznádejná, odsúdená na smrť, na neúspech.

Ale to nie je to, čo má na mysli Ježiš Kristus. Naopak, v blahoslavenstvách vyhlasuje, že šťastní sú všetci tí služobníci, ktorými svet pohŕda a považuje ich za mŕtvych. Ježiš ich tu potešuje a nazýva « Božími synmi », ba ešte viac, privádza ich do kráľovstva a zasľúbenej zeme!

Keď aj opustíte svoje telo, vaše skutky zostanú prítomné pred Bohom. Či to nie je dôsledok Ježišovho vzkriesenia, ktorý navždy porazil zlo, satana ?

Satan, zlo, sú vždy prítomní, ale či nemáme zástancu „prvej triedy“, Ježiša Krista, Zmŕtvychvstalého, ktorý nám prichádza povedať dnes ráno: po telesnej smrti pokračuje život v Bohu, so všetkými dôsledkami toho, čo má do činenia s rastom Božieho kráľovstva v našom svete, s našimi dobrými skutkami, prostredníctvom praktizovania blahoslavenstiev. Takže život pokračuje v Bohu. Je pre nás ešte stále tajomstvom, ale odhalí sa, keď príde čas, v okamihu keď Boh odovzdá všetku svoju moc svojmu synovi, Ježišovi: moc spravodlivosti, moc odplaty, moc každého z nás odmeniť alebo potrestať.

Ale vráťme sa späť k nášmu sviatku Všetkých svätých. S týmto „melancholickým charakterom“, je tento sviatok akoby „Veľkou nocou v jeseni“, keď slávime všetkých vyvolených – našich rodičov, bratov, sestry, našich priateľov, nespočetných Božích služobníkov. Dlhujeme im veľké poďakovanie, týmto Božím vyvolencom, tým 144 tisícom….

Drahí bratia a sestry, zverme Bohu v tomto čase všetkých tých, ktorých milujeme a zvlášť tých, ktorí ešte čakajú na svoje očistenie, aby mohli byť v Božej prítomnosti. Neboli vždy verní a zhrešili. Potrebujú znovu nájsť plné priateľstvo s Bohom, skôr ako prekročia bránu, aby mohli byť pri ňom. Máme jasnú úlohu pre to, aby na svojej ceste mohli napredovať. Naše modlitby im majú pomáhať dosiahnuť toto konečné stretnutie s Majstrom.

Niečo by chýbalo, ak by sme v tento deň nežiadali o príhovor všetkých tých, ktorí už dosiahli svoj cieľ cesty a sú šťastní vo svojej svätosti. Ich posledná cesta potvrdzuje ich život, ich zásluhy. A pretože sa predsa dostali na koniec tejto cesty, sú pre nás svetlom a milosťou (ako matka Alfonza Mária) a sprevádzajú nás na našej každodennej ceste, tak ako to robia aj naši anjeli strážni. Budeme vedení láskou v našej túžbe po zjednotení s Bohom. Majme však na pamäti, že sme slobodní, nikto nás nemôže nútiť.

Prosme v tento sviatočný deň všetkých Božích vyvolených, aby nám pomohli zvládnuť túto poslednú etapu života k tomu, k čomu sme sa zaviazali. Cesta je ťažká, poznačená krížom, ale odmena pre tých, ktorí zostali verní, je nesmierna.

V modlitbách chceme v dnešný deň posilniť našu vieru a nádej. Zaumieňme si, že chceme skutočne žiť svoj krst. Kiež by nás pri tom na tomto svete sprevádzali svätí.

Père Alain-Benard Houdayer

1.11. 2013 Oberbronn