Spasitelky | História
17027
page,page-id-17027,page-template-default,,qode-title-hidden,qode_grid_1300,qode-theme-ver-9.1.2,wpb-js-composer js-comp-ver-4.11.2,vc_responsive

Založenie kongregácie

Niederbronn – kúpeľné mestečko, v ktorom sa narodila Alžbeta Eppingerová – zakladateľka kongregácie, sa nachádza v Alsasku. Táto pohraničná časť leží medzi Nemeckom a Francúzskom a neraz sa stala jablkom sváru medzi týmito dvoma susednými štátmi. Až po druhej svetovej vojne sa obyvatelia Alsaska definitívne rozhodli, že chcú patriť Francúzsku.

Alžbeta Eppingerová sa narodila 9. septembra 1814 v dobrej katolíckej rodine. Ako dieťa bola veľmi chápavá a vnímavá na Božie pôsobenie. Osobitne sa jej dotýkalo utrpenie Ježiša Krista. Ako 27-ročná vážne ochorela a toto obdobie dalo nový smer jej životnej ceste.
Alsasko, ale aj iné oblasti, trpelo veľkou biedou. Robotníci boli vykorisťovaní a aj deti začínali veľmi skoro pracovať. Počet lekárov, podobne ako počet nemocníc, nepostačoval. Situácia v poľnohospodárstve tiež nebola lepšia. Rok 1848 bol rokom veľkej neúrody. Pretože Alžbeta sama zakúsila, čo je to choroba, dobre chápala trpiacich, ktorí často žili opustení, v žalostných hygienických podmienkach. Cítila volanie pomôcť im uľahčiť túto biedu.

Ako odpoveď na núdzu svojej doby založila spolu s miestnym farárom Jánom Dávidom Reichardom 28. augusta 1849 novú rehoľnú spoločnosť – Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Dňa 10. 9. 1849 prijala rehoľné rúcho, nové meno – matka Alfonza Mária, a stala sa prvou generálnou predstavenou novozaloženej rehoľnej spoločnosti. Nová kongregácia sa starala najmä o chudobných chorých v ich domoch a sestry sa ujímali aj opustených detí. Kongregácia dostala schválenie z Ríma dňa 11. apríla 1866.

Dňa 21. marca 1866 sa od materskej kongregácie oddelila viedenská filiálka, 6. júna 1866 filiálka v nemeckom Würzburgu a 13. júna 1867 aj filiálka Šoproň v Uhorsku. Z týchto filiálok vznikli samostatné kongregácie.

Matka Alfonza Mária Eppingerová zomrela 31. júla 1867. Niekoľko dní pred tým ju do večnosti predišiel jej dlhoročný duchovný vodca a spoluzakladateľ kongregácie Ján Dávid Reichard.

Sestry na Slovensku

Pôsobenie sestier do roku 1950

Prvé sestry prišli na Slovensko do Bratislavy z viedenskej vetvy kongregácie, kam boli v r. 1896 pozvané grófkou Helenou Szápáryovou, aby začali pracovať na detskej klinike. Grófka  kúpila pozemok, na ktorom im dala postaviť kláštor, ktorý bol dokončený v roku 1914.
Viedeň a Bratislava patrili v tom čase k dvom rôznym samostatným štátom – Rakúsku a Uhorsku, v ktorých platili rozličné zákony a tie sťažovali fungovanie bratislavskej filiálky pod viedenským vedením. V dôsledku tejto situácie, ku ktorej sa pridružili vojnové pomery a na žiadosť sestier, utvorila cirkevná vrchnosť dňa 29. 1. 1916 novú kongregáciu pod názvom Kongregácia dcér Najsvätejšieho Spasiteľa (uvedený názov používala až do r. 1997). Bratislavská filiálka viedenskej kongregácie sa tak stala materským domom novozaloženej kongregácie.Sestry pracovali predovšetkým v nemocniciach, sanatóriách a materských škôlkach a pomáhali v pastoračnej službe.

Roky totalitného režimu

V roku 1950 došlo k likvidácii a odstráneniu činnosti rehoľníkov vo vtedajšom Československu. Sestry boli dlhé roky sústreďované v tzv. koncentračných kláštoroch. Ich dovtedajšia činnosť bola násilne prerušená. Z nemocníc a sanatórií boli vyvezené. Boli donútené úplne zanechať apoštolát medzi mládežou, zamedzila sa im možnosť študovať. Len  niektoré mohli zostať pracovať v nemocniciach, aj to iba na určitý čas z dôvodu nedostatku zdravotných sestier. Počas totalitných rokov nútene pracovali v poľnohospodárstve, v textilných továrňach na spracovanie vlny a v ústavoch sociálnej starostlivosti s najťažšími psychicky a fyzicky postihnutými pacientmi. Totalitný režim im zamedzoval slobodný rozvoj rehoľného života, nesmeli mať kontakty so svojimi predstavenými a spolusestrami zo zahraničia, museli sa zrieknuť rehoľného rúcha, mali zakázané prijímať ďalšie nové členky. Boli neustále pod dozorom príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Materský dom v Bratislave slúžil armáde a po r. 1968 sa stal sídlom veliteľstva sovietskych vojsk.

Od roku 1989 do súčasnosti 

Po nežnej revolúcii v novembri 1989 sa začalo brieždiť na lepšie časy. Sestry mohli verejne uskutočňovať slávnosť svojich sľubov, slobodne začali prijímať rehoľný dorast. Vrátili sa do  nemocníc, sociálnej oblasti, začali študovať i pracovať v pôvodných profesiách.

Otvorením hraníc bolo možné oživiť kontakty so sestrami pôvodnej kongregácie a  s generálnym domom vo francúzskom Oberbronne. Začala sa etapa získavania materiálov o charizme a spiritualite matky Alfonzy Márie, ktoré boli dovtedy dostupné v minimálnom množstve, etapa hľadania a prehlbovania vlastnej rehoľnej identity a častejších kontaktov, ktorá vyvrcholila 29.júna 2009 fúziou s niederbronnskou kongregáciou Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Generálny dom v Oberbronne sa tak stal materským domom aj pre slovenské sestry. V súčasnosti pôsobia na Slovensku sestry na šiestich miestach – v Bratislave, Smoleniciach, Banskej Bystrici, v Kysuckom N. Meste, vo Zvolene a v Trebišove.

Chronologický vývoj kongregácie

1849 – Založenie kongregácie Alžbetou Eppingerovou v Niederbronne v Alsasku v spolupráci s miestnym farárom Jánom Dávidom Reichardom.
1852 – Prvá komunita v Nemecku v meste Speyer a postupné rozšírenie do ďalších nemeckých miest.
1857 – Niederbronnské sestry v rakúskej Viedni
1858 – Preloženie noviciátu do Oberbronnu
1863 – Pápežský pochvalný dekrét s poznámkou na nutnú zmenu názvu na „sestry Najsvätejšieho Spasiteľa“
1866
– Pápežské schválenie kongregácie
– Osamostatnenie domu vo Würzburgu, z ktorého vznikla samostatná kongregácia (Kongregácia božského Vykupiteľa)
– Osamostatnenie domu vo Viedni, z ktorého vznikla samostatná kongregácia (Kongregácia dcér Božského Spasiteľa)
1867
– Osamostatnenie domu viedenskej kongregácie v Šoproni (Maďarsko), z ktorého vznikla samostatná kongregácia (Dcéry Božského Vykupiteľa) 24. júla smrť farára Reicharda
– 31. júla smrť Matky Alfonzy Márie
– Príchod prvých sestier z viedenskej kongregácie na Slovensko
1880 – Preloženie generálneho domu do Oberbronnu
1916 – Osamostatnenie domu viedenskej kongregácie v Bratislave, z ktorého vznikla samostatná kongregácia (Dcéry Najsvätejšieho Spasiteľa)
1931 – Začiatok pôsobenia v Tunisku (do r. 1961)
1935 – Začiatok pôsobenia v Alžírsku (do r. 1955)
1936 – Začiatok pôsobenia v Kamerune a Angole
1938 – Zriadenie belgicko – holandskej provincie (samostatnou provinciou do r. 1973)
1952
– Začiatok pôsobenia v Senegale (do r. 1957)
– Začiatok pôsobenia v Tanzánii (do r. 1963)
– Začiatok pôsobenia v Togu (do r. 1956)
1973 – Začiatok pôsobenia v Indii
1984 – Aprobácia nových – od r. 1969 viackrát prepracovaných a preskúšaných – Životných pravidiel
1999 – Fúzia viedenskej kongregácie
2004 – Zlúčenie provincií kongregácie v Paríži a Štrasburgu do jednej francúzskej provincie so sídlom v Nancy
2005 – Zlúčenie nemeckých provincií (Bádensko – Hesensko, Bavorsko, Rakúsko a Pfalcko) do jednej nemecko – rakúskej provincie s pridruženými komunitami v Holandsku. Sídlo provincie v Norimbergu.
2009 – 29. júna fúzia bratislavskej kongregácie, sídlo slovenskej provincie v Bratislave